Autor: Michal Uriča

Okrem turistiky si naše vychádzky z času na čas radi spríjemníme aj jazvou na dvoch kolesách s vlastným pohonom jednej konskej sily. Radi sa vraciame do oblasti Weinviertel v neďalekom Rakúsku, na stránkach Trekker.sk už som popísal naše zážitky z trás Der Traminer a Welschriesling. Začiatkom jesene minulého roku sme sa rozhodli zavítať do Rakúska na ďalší výlet, ktorého štart sa nachádza v mestečku Laa an der Thaya neďaleko českých hraníc.

V Laa sme už po predchádzajúcich skúsenostiach zamierili ku železničnej stanici. Dôvodom nebol len fakt, že sa tu vždy dá ľahšie zaparkovať, ale najmä skutočnosť, že cyklotrasy vo Weinviertel zvyčajne na staniciach železnice začínajú. Ani v tomto prípade sme sa nezmýlili a tak už z auta ládujeme a skladáme bicykle. Trošku sa pasujem ako už tradične a „fantastickými“ úzkymi ventilmi na Authore a ešte dobre, že sú to len ventilky, človek by mieru môjho hnevu nemusel ventilovať tak ľahko. Sme pripravení a vyrážame na cyklotrasu Der Neuburger, ktorá je krátka a nenáročná, meria len 42 kilometrov.

Prechádzame uličkami mestečka, popri krásnom termálnom kúpalisku a rozmýšľam, že v tomto bode sme podcenili prípravu, plavky so sebou nemáme. Cez parčík prichádzame ku miestnemu pivovaru, za ktorým je potrebné prejsť rušný hlavný ťah a je dobré zvýšiť tu kvôli premávke pozornosť, hoci rakúski vodiči sú oproti našim ohľaduplnejší a na cyklistov zvyknutí. Smerujeme ku poľnohospodárskemu areálu a pri sýpke sa cesta rozdvojuje, môžete si vybrať smer cesty, ako Vám páči. My sa vyberáme vľavo na Hagendorf. Sme už mimo mesta a asfaltový chodník nás vedie cez polia, kde ležia dozrievajúce tekvice. V duchu sa čudujem, čo tu len s toľkými tekvicami môžu robiť, vysvetlenie ale príde samo v druhej časti cyklotrasy. Po ľavej strane sa nám otvára výhľad na peknú zrúcaninu hradu Staatz, na tejto cyklotrase sa však k nemu už bližšie nedostaneme.

Prichádzame do prvej dedinky, ktorou je Hagendorf. Pri vjazde do dediny nás vítajú na jednom z dvorov kone a somáre, predsa len sme na vidieku. Pokračujeme ďalej do Loosdorfu a na jeho konci začína prvé tiahlejšie stúpanie po lokálnej ceste, kde našťastie vôbec nie je hustá premávka. Z kopčeka sa spúšťame nadol a vchádzame do Hagenbergu. Sprvu som mal pri vjazde do tejto budovy obavu, že sme vošli do hospodárskeho dvora miestneho JRD. Všade odstavené poľnohospodárske stroje, kopy hnoja a príšerný zápach. V druhej časti dediny opravujú cestu, takže dojem z Hagenbergu je ako po výbuchu...

Za Hagenbergom ďalej pokračujeme po kľudnej hradskej a opäť stúpame. Prechádzame okolo Altmannsdorfu a pred dedinou odbočujeme vľavo na cestičku v lánoch slnečníc. Prechádzame malé zhupnutie a už odkladáme zhruba v polovičke trasy bicykle pri odpočívadle nad Ansparnom. Posilňujeme sa musli tyčinkami a slnečnicovými semienkami z poľa pri odpočívadle. Na smerovníku si všímam dômyselného záchranného systému. Totiž ide o to, že každý jeden smerovník cyklotrás vo Weinviertel má svoje jedinečné číslo. Ak sa Vám niečo stane, stačí zavolať na číslo uvedené na smerovníku a svoju polohu záchrancom upresníte číslom smerovníka. Nuž, zase som sa presvedčil, že oproti rakúskym susedom máme ešte veľa čo dohánať.

Spúšťame sa do Ansparnu a prechádzame týmto krásnym mestečkom, kde je napríklad historické múzeum či múzeum Weinland. Cez park a alej sa dostávame späť na hradskú v dedine Olgersdorf. Tu začína krásne divadlo výtvorov miestnych umelcov, ktorí na svoju tvorbu využívajú svoju poľnohospodársku produkciu. Pomaly v každom dvore stojí nejaká ftipná figurína zo slamy a tekvíc. Už mi je jasné, načo domáci pestujú toľko tekvíc na poliach... Z jedného dvora na nás kuká ježibaba, o dom ďalej slamenný rybár drží na udici slamennú rybu, cez cestu babička zo slamy na staručkom šporáku varí dyňové špecility, vývtorov je tu toľko, že nevieme kam skôr nazrieť. Toto divadlo sledujeme počas celej cesty dedinou, za ktorou odbočujeme na poľnú cestu a po nej vchádzame do Gnadendorfu. Okolo poľnej cesty rastie mnoho ovocných stromov a nás v tomto období tešia najmä dozrievajúce šťavnaté slivky, ktoré musíme samozrejme ochutnať.

Za Gnadendorfom poslednýkrát stúpame a od Gaubitschu už len klesáme. Cez polia a poslednú dedinu na trase Hanfthal prichádzame späť ku sýpke pri Laa a odtiaľto sa už rovnakou trasou vraciame ku železničnej stanici. Pri prejazde okolo kúpaliska opäť ľutujeme fakt, že so sebou nemáme plavky, lebo po teplom slnečnom dni na bicykloch by nám osviežujúci kúpeľ padol vhod.

Za nami je ďalšia pekná cyklotrasa v oblasti Weinviertel a hoci sme na trase Der Neuburger ani raz neprešli vinohradom, ktorý sme logicky očakávali, sklamaní sme neboli. Očarili nás totiž pre zmenu najmä vkusné dekorácie zo slamy a všadeprítomných tekvíc. Veru, rakúsky vidiek má svoje čaro a na dvoch kolesách ho možno poľahky spoznávať.