Autor: Michal Uriča

Kľak 1351 mnm

Hoci už na stránkach Trekker.sk Štefanský výstup na Kľak zverejnený je (z roku 2006), nemôžem nechať účastníkov výstupu v roku 2007 bokom. Veď nakoniec i ostatná slovenská Superstar tak rada vždy ďakovala Lajčimu, Karčimu, Pukymu, Gabči, Žabči či Ernestovi z Blatného. Tak ja zase ďakujem všetkým, ktorí držia tradíciu a zúčastnili sa už ôsmeho ročníku nášho Štefanského výstupu na Kľak. Ďakujem Lenulienke, Jaji Paji, Tučnému Kiripovi, Macejovi, Lummile, Ščeňacu, Robovi, Igimu, Lubenovi a Veronike a dúfam, že som už nikoho nezabudol. Aha, samozrjeme, nesmiem zabudnúť na chlapcov z Hikers.sk, Majkyho a Ľubošša, ktorí sa nám občas pripletú pod nohy... :-)

V tomto roku nás síce bolo menej, ale odhodlanie skalným nechýbalo. Odvoz sme na začiatku plánovali linkovou dopravou, pretože i tá má svoje neodškriepiteľné čaro, a naviac, nikomu nebráni v oslave priateľstva a svornosti. Nakoniec sa však našli vodiči ochotní zriecť sa týchto blažeností a tak sme sa spoločne zišli bez ujmy na zdraví či majetku (veď cesty okolo Závady sú občas klzké) vo Fačkovskom sedle.

Vo Fačkovskom sedle v duchu dobrých zvykov vyháňame z tela temné sily za použitia elixírov rôznych majstrov. Po očistnej procedúre zahajujeme túru a po žltej značke stúpame do prvého checkpointu - Reváňskeho sedla. Chodník v prvom úseku len mierne stúpa, netrvá to však dlho. Po pár minútach nenáročnej chôdze už stúpame do strmého kopca a prvé nepotrebné časti odevu putujú do batohov. Chodník sa začína krútiť v serpentínach, niektoré úseky najmä v dolnej časti sú dosť šmykľavé, postupujeme však bez problémov nenáhlivo ďalej. Počasie nám praje, času máme dosť, tak kam sa ponáhľať?

V kľudnom tempe prichádzame do sedla pod Reváňom a už mi naskakujú zimomriavky, pretože práve tu nám obvykle najrýchlejšie naskakuje i promile. Akoby zázrakom sa však rozhodujeme vystúpiť i na neďaleký Reváň, kde som vlastne ešte ani nikdy nebol, hoci je to asi päť minútová záležitosť. Na Reváni sa občerstvujeme a slníme v nádhernom počasí. V dolinách je inverzia a hrebene Tatier či Fatier sú zaliate slnkom.

Z Reváňa pokračujeme smerom na Kľak, naštastie opäť bez vážnejšieho zakolísania v sedle. Vchádzame do lesa a naberáme výškové metre. Čoraz častejšie sa vyhýbame ľuďom schádzajúcim z vrcholu, premávka je tu naozaj pomerne hustá. Prichádzame ku miestu, kde sa končí púť žltej značky a posledný úsek prejdeme po zelenej značke prichádzajúcej z Vrícka. Tu sa mierne odkláňame od značky a postupujeme po starom chodníku cez skalný stupeň, pretože v úzkom hrdle pod skalou je naozaj tesno. O chvíľu sme už na vrchole spolu s hromadou ďalších turistov, ktorí sa tu slnia v úplnom bezvetrí pod belasou oblohou. Veru už dlho nepamätám, že by sme sa tu aj my niekedy tak dlho zdržali. Fotíme, kocháme sa výhľadmi, svoje miesto má i občerstvenie, jednoducho, úplná idyla.

Zostup ide bez problémov, no i napriek tomu sa poslanie Reváňskeho sedla naplnilo, hoci až na ceste späť. Musím sa priznať, že odtiaľto sa mi už kráčalo s menšou istotou...Na záver sme si dopriali v Salaši pod Kľakom ešte kotlíkový guláš a linkou cez Rajec odchádzame domov, pretože naši ranní šoféri už boli dávno doma. Na záver už len vyslovím prianie, aby sme sa spolu opäť zišli na deviatom, predjubilejnom ročníku Štefanského výstupu na Kľak v roku 2008.