Autor: Michal Uriča

Po sobotňajšej vychádzke na Čiernu skalu sme sa pre výlet rozhodli i na nedeľu. Tentokrát na opačnú stranu Malých Karpát, konkrétne do okolia Borinky. Plánom bolo presť hrebeňom od Stupavy – Obory, cez Pajštún na Dračí hrádok. Aby sme sa nemuseli vracať po tej istej trase, resp. po asfaltke, vyšpekulovali sme sofistikovaný plán. Jedno auto sme nechali pod Dračím hrádkom a druhým sme sa vrátili ku turistickému rázcestiu Obora na konci Stupavy – pekne natlačení, veď okrem štyroch ľudských pasažierov s nami cestovala i dospelá nemecká doga Barma.

Voľnosť pohybu po tlačenici v aute nás potešila a pustili sme sa do stúpania po žltej značke. Tá vedie lesnou cestou v miernom stúpaní, pod nohami nám šuští napadané lístie a pokrývka stromov nad nami je už pomerne skromná. O chvíľu vstupujeme do Prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Táto PR bola podľa informačnej tabule založená v roku 1984. Predmetom ochrany sú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá. V okolí hradu Pajštún sa nachádzajú územia lesostepných xerotermných spoločenstiev s výskytom zriedkavých teplomilných rastlín a živočíchov.

Z cesty zakrátko odbočujeme vpravo na úzky lesný chodník, obklopený majestátnymi bukmi. Chodník je mierne strmý a obchádza okolo 267 metrov vysokého Riedkeho vŕšku. Po chvíli sa pripájame na ďalšiu mierne stúpajúcu lesnú cestu. Po tejto prichádzame až pod hrad Pajštún, kde z cesty opäť odbočujeme vľavo, smerom ku rozlomenému majestátnemu buku. Tesne pod hradom sa pripájame na Červenú značku vedúcu z Borinky a pod hradným bralom očumujeme partiu horolezcov, ktorým chladnejšie hmlisté a sychravé počasie zjavne neprekáža. Prehliadku hradu sme absolvovali už mnohokrát a tak sa teraz poberáme ďalej bez nej. Pred nami je ďalšie stúpanie po hrebeni, na rozľahlý, 537 metrov vysoký vrchol Kozlisko, čo je pre dnešok naše výškové maximum. Pod Kozliskom stretávame skupinky cyklistov, ktorí sa približujú ku nám po červenej značke a zjazdujú nadol, pravdepodobne ku Dračiemu hrádku, alebo priamo do Borinky. My pokračujeme stále po žltej v nekončenom klesaní, nálada v lese je pochmúrna – hmla, prítmie, stromy bez lístia a chlad.

Poslednou zastávkou je Dračí hrádok, ku ktorému od žltej značky vedie značkovaná odbočka po úzkom hrebienku vrchu Úboč. Z Dračieho hrádku sa dnes zachovalo skutočne len minimálne torzo. Bol postavený v druhej polovici 13.storočia a zrejme slúžil ako strážny objekt na ochranu cesty cez Malé Karpaty z Jura do Borinky, o čom svedčí absencia palácových stavieb a hospodárskeho zázemia poddanských dedín. Hrádok sa nachádza na bočnom výbežku hlavného hrebeňa Kozliska. Tento je na jednom mieste prerušený priekopou, ktorú v minulosti pravdepodobne premosťovala lávka, po ktorej sa vstupovalo do hrádku. Jeho centrom bola mohutná veža. Zo začiatku bol hrádok opevnený len drevenými palisádami, výraznejšej ochrany sa dočkal až v 15. storočí v období husitských a uhorsko-českých vojen. Hrádok zanikol v druhej polovici 15. storočia, pravdepodobne počas husitských vpádov. V prostredí hrádku sa dá odpočinúť, nachádza sa tu stôl a dve lavice, naviac je tu i ohnisko.

Z hrádku už schádzame len dolu ku ceste, kde máme odstavené auto, pri Obore sa rozdeľujeme a vyzdvihujeme aj druhé auto. Predtým sa však ešte posilňujeme dobrým jedlom v Borinke, v príjemnom prostredí reštaurácie Pri potoku.