Autor: Michal Uriča

Štátna prírodná rezervácia Vysoká

Demänovská dolina je najznámejšia a turisticky najnavštevovanejšia dolina Nízkych Tatier. Za rezerváciu bola vyhlásená už v 20 - tych rokoch minulého storočia. Zaberá strednú časť rovnomennej doliny. Celá NPR leží vo vlastnom území Národného parku Nízke Tatry. Najvyššie položeným miestom rezervácie je vrchol Sinnej (1560 m n.m.), k ďalším významným dominantám patrí Magura (1377 m n.m.), Pusté (1501 m n.m.) a systém krasových Demänovských jaskýň. Geologicky je NPR tvorená vápencami a dolomitickými vápencami, ktoré umožnili vznik plytkých, presýchavých a sivých rendzín. Nielen kvôli významným krasovým javom bola Demänovská dolina vyhlásená za jedno z prvých chránených území v národnom parku Nízke Tatry. Vápencové bralá sa vyznačujú zachovalou vegetáciou, kde rastú mnohé chránené, ohrozené, či endemické rastliny a na území NPR žijú i mnohé vzácne živočíšne druhy.

Pusté, 1501 mnm

osudné ráno Veľkonočnej soboty sme sa rozhodovali po náročnom nočnom programe kam sa vyberieme. Rozhodovali sme sa medzi nádhernými výhľadmi zo Sinnej a medzi hrebeňom Pustého. Nakoniec zvíťazila túra na Pusté, pretože by sme sa z nej nemuseli vracať tou istou trasou. Osud však nakoniec i tak rozhodol, že sme sa tou istou trasou vrátili :-) Po oneskorených raňajkách teda nasadáme do auta a smerujeme ku parkovisku pri Demänovskej jaskyni slobody. Tu nás s úsmevom na tvári o 120 Sk za parkovanie obrali podnikavci a auto sme odstavili na divokom parkovisku za potokom. V prvých metroch stúpame spolu s návštevníkmi Demänovskej jaskyne slobody, ktorý pre vstup do jaskyne musia prekonať dláždený chodník o dĺžke cca 400 metrov a s prevýšením asi 67 metrov. Viac info k jaskyni: Správa slovenských jaskýň.

Pri vstupnej budove do jaskyne teda zástupy ľudí končia, ďalej už pokračujeme bez sprievodných delegácií. Stále po modrej značke prejdeme o kúsok vyššie popri východe z jaskyne a definitívne opúšťame dláždený chodník. Cesta sa začína kľukatiť v serpentínach a slušne naberáme výškové metre, stúpanie je však nenáročné práve vďaka spomínaným serpentínam. Postupne prechádzame okolo viacerých skalných výtvorov a na niekoľkých miestach spomedzi stromov vidíme aspoň malú časť hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Nádherne sa však ukazuje i oproti nám ležiaci skalný masív Sinej a hovoríme si, že nabudúce si určite prezrieme i túto časť Demänovskej doliny. Po asi trištvrte hodiny serpentíny končia a miernym stúpaním pokračujeme stále v lese po akomsi hrebeni. Na slnečnom mieste, kde sa stromy trochu viac otvárajú sa prvý krát posilňujeme a po chvíli i napriek slniečku cítime ochladenie. Prečo to tak je sa dozvedáme onedlho, keď v tmavých častiach trasy, kam sa slnko tak neopiera, kráčame v snehu, ktorého je tu stále dosť. Úsek pod snehom bol nakoniec dlhší, ako sme čakali a na mieste, kde sa skončil, začalo opäť stúpanie nahor zmierňované serpentínami. Tu už sa sneh neudržal, pretože slnko sa tu do svahu opieralo celou silou a pekne sme sa pri výstupe zapotili. Na konci výstupu stretávame väčšiu skupinku turistov, ktorý mali tak ako aj my pôvodne v pláne pokračovať z Pustého po žltej značke na Iľanovské sedlo a späť do doliny po zelenej značke. Na Pustej ich však zastavilo veľké množstvo snehu, ktoré im zabránilo v ďalšom postupe a i my preto korigujeme svoje plány. Postupujeme s traverze strmým terénom popod skalné hradby nad nami a po našej pravej strane sa nám ukazujš nádherný výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Štiavnica, Ďumbier, Chopok, Dereše a i ďalšie vrcholy sú ešte pod snehovou prikrývkou, ktorá sa nádherne vyníma v slnečnom svetle, ktoré hory zalieva. Krásny je i výhľad na neďalekú Krakovú hoľu. Zo skaliek nad chodníkom sa kocháme výhľadmi a fotografujeme celú túto nádheru, len sa nám po klzkej vyschnutej tráve v strmom teréne tažko vracia späť na chodníček. Keďže niektorí členovia našej výpravy majú toho už dosť a trasa pred nami je zahataná snehom obraciame sa teda a vraciame sa po tej istej trase späť. V úseku so serpentínami sa na chvíľu strácame v spleti skratiek a bočných chodníčkov, no nakoniec sa šťastlivo a v kompletnej zostave vraciame späť na chatu a z chaty mierime rovnou čiarou na kúpalisko do Bešeňovej, zrelaxovať sa po túre. Ako sa nám darilo na druhý deň pri výstupe na Chopok si prečítajte v článku Z Lukovej na Chopok.