Autor: Michal Uriča

Tupá (810 mnm) a Ostrá (813 mnm) skala

Ide o dva mohutné skalné masívy bradlového pásma v Oravskej vrchovine, vypínajúce sa nad obcou Vyšný Kubín. Obidva skalné útvary stoja samostatne vedľa seba a sú oddelené hlbokým trávnatým sedlom. Územie je dôležitou botanickou a archeologickou lokalitou, preto ho 1973 vyhlásili za chránený prírodný výtvor rovnakého mena. Rozprestiera sa na ploche 22,3 ha. Rastie tu vápnomilná kvetena s mnohými chránenými druhmi (poniklec, ľalia zlatohlavá, konvalinka). V neprístupných skalných štrbinách hniezdi sokol pustovka a krahulec. Na Tupej skale sú pozostatky hradiska s osadou a žiarovým pohrebiskom z doby hallštattskej, žiarové popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej. Na Ostrej skale sa našli pozostatky sídliska púchovskej kultúry so zvyškami opevnenia (valy). Z Tupej skaly malebný panoramatický výhľad temer na celú dolnú Oravu s hrebeňmi Malej Fatry, Oravskej Magury, Roháčov, Chočských vrchov.

Pod krídlami Choča

Po sobotňajšom výstupe na Babiu horu sa už ráno tak veľmi náhliť nemusíme. Z Oravského Podzámku to do Vyšného Kubína nie je tak ďaleko a náš dnešný turistický cieľ nie je natoľko časovo náročný. Prebudili sme sa do slnečného rána, ktoré nás povzbudilo po fujavici na Babej hore. Štartujeme auto a onedlho parkujeme pri rodinných domoch vo Vyšnom Kubíne. Vystupujeme z auta a ostávame ohromení majestátnosťou Veľkého Choča, ktorý akoby držal pomyselnú ochrannú ruku na Vyšným Kubínom a okolitým krajom. Jeho vrcholček je ešte pokrytý snehom a zaliaty slnkom. Až potom sme upriamili pozornosť na druhú stranu doliny, kde sa už o niečo skromnejšie vypína Tupá skala a o kúsok ďalej i Ostrá skala.

Pomedzi domy sa dostávame na poľnú cestu, ktorá strmo stúpa priamo pod Tupú skalu. Obchádzame ju zľava a počas výstupu sa nám s narastajúcou výškou otvárajú výhľady na zasnežené vrcholky Malej Fatry. O niečo vyššie zaregistrujeme vľavo od Tupej skaly mohutný kríž a rozhodneme sa vystúpiť aj k nemu. Asi o pol hodinku sme pri ňom a kocháme sa výhľadmi do okolia. Veľký Choč, Malá Fatra či Kubínska hoľa sú ako z pohľadnice. Po poľnej ceste od kríža pokračujeme ďalej na Tupú skalu a stúpanie je už miernejšie. Na vrchole Tupej skaly je niekoľko vysielačov a z jej okraja sledujem rozoklané skalné steny, v ktorých sa nachádza i mnoho lezeckých ciest.

Po hrebeni Tupej skaly pokračujeme ďalej na Ostrú skalu. Zostupujeme do sedielka medzi oboma skalnými útvarmi a na Ostrú skalu sa už vyberám len ja sám. Rýchlo stúpam v lesnom tieni a cestička sa krúti v niekoľkých serpentínach až ku vrcholu. Preliezam niekoľko exponovaných skalných stupňov a dostávam sa až na samotnú hranu, ktorá trčí ako ihla. Predieram sa porastom na jej vrchole a zrazu už niet kam stúpať. Predo mnou sa opäť objavuje Veľký Choč a jeho majestátnosť je na maxime, otvárajú sa mi dokonca i výhľady na Západné Tatry. Dlho sa nezdržujem, a po rovnakej trase sa vraciam späť. Mám kacírsku myšlienku pustiť sa priamo dole svahom, ale je taký strmý, že som to radšej vzdal, aby som sa neprizabil. Po Ostrou skalou prechádzame cez ríbezľové sady a po ceste ešte nachádzame pamätný kameň na mieste, kde stál rodný dom Hviezdoslava a sa vraciame späť ku autu.