Autor: Michal Uriča

A opäť som sa ocitol v rodnom kraji na Považí. Víkendové počasie opäť nesklamalo a husté mračná sa valia po oblohe ako kolóna na diaľnici. Tentokrát sme sa vybrali na malú vychádzku do obce Podskalie, nad ktorou sa dominantne týči bralo Podskalského Roháča. Pôvodný úmysel bol prejsť celým masívom z Považskej Bystrice až do Podskalia, avšak práve kvôli počasiu sme vychádzku podstatne skrátili. Podskalský Roháč bol vyhlásený za Národnú prírodnú rezerváciu Vyhláškou MŽP SR č. 83/93 z 23.3.1993. Výmera chráneného územia je 105,57 ha, iba malá časť z tejto plochy sa nachádza v záujmovom území – v k.ú. Horný Moštenec, väčšina chráneného územia leží v k.ú. Podskalie. Ide o významné územie z hľadiska geomorfologického a krajinotvorného, s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Skalnatý hrebeň, dlhý takmer 2 km, je budovaný bielosivými súľovskými zlepencami. Reliéf je veľmi členitý, vytvárajúci rozličné skalné útvary. V území sa vyskytujú ako druhy západokarpatskej horskej flóry, tak aj druhy teplomilnej panónskej flóry. Z významných druhov sa tu nachádzajú klinček včasný pravý (Dianthus praecox subsp. praecox), devätorka rozprestretá (Fumana procumbens), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), ľan žltý (Linum flavum), veternica lesná (Anemone sylvestris), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), prvosienka holá (Primula auricula), hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), vstavač vojenský (Orchis militaris), koralica lesná (Corallorhiza trifida), astra spišská (Aster amelloides). Z drevín k významným patria tis obyčajný (Taxus baccata), dub plstnatý (Quercus pubescens), drieň obyčajný (Cornus mas), skalník čiernoplodý (Cotoneaster melanocarpus), ruža poľná (Rosa agrestis), ruža hrdzavá (Rosa rubiginosa). Auto sme odparkovali neďaleko malebného kostola v Podskalí, kde sa práve ľudia schádzajú na neďeľnú omšu. Vybrali sme sa smerom na tábor v Podskalí, kde som v mladosti strávil nejedno leto a odniesol si mnoho zážitkov. Asflatová dedinská cesta po opustení dediny prechádza do kamenistej poľnej cesty, po ľavej strane sa čoraz otvorenejšie ukazuje rozoklaný masív Podskalského Roháča. Prichádzame na miesto kde sa cesta začína spúšťať do spomínaného tábora. Stojí tu krásna kaplnka, ktorá je však v interiéri prázdna a naviac zamknutá a tak len cez škáry v dverách nakúkame dnu. Od kaplnky pokračujeme už priamo na Podskalský Roháč, najskôr po lúke, ďalej cez husté kríky, kde sa nenápadne vinie vyšľapaný chodník. Inak chodníkov je tu viacero, oficiálny však ani jeden. Štveráme sa klzkým a strmým terénom nahor a prichádzame pod samotné skaly. Potrebujeme sa však dostať na samotný hrebeň a tak pokračujeme ďalej. Cestička je úzka, na mnohých miestach dosť exponovaná a svoju prácu musia pri preliezaní niektorých úsekov odviesť aj ruky. Nakoniec preliezame úzkym skalným tunelom a konečne sa dostávame na samotný hrebeň, odkiaľ sa nám otvárajú nádherné výhľady do okolia. Škoda, že ich nevidíme kvôli hustým mrakom ešte viac. Obdivujeme hlavne Ostrú Malenicu, na ktorú sme toto leto už vystúpili. Ešte chvíľu pokračujeme cez skalné stupne striedavo nahor a dolu, až sa nakoniec zastavujeme, pretože ďalej sa už nepúšťame. Začína opäť pršať a tak sa ani príliš dlho nezdržiavame a pomaly sa poberáme na odchod. Inak hrebeňom sa dá prejsť ešte hodný kus a jeho prelezenie, zaberie dosť času a je to aj veľmi pekný zážitok. Určite ešte na týchto stránkach prinesiem aj info o prechode celého hrebeňa, ktorý som už v minulosti absolvoval. Raz sme mali dokonca so sebou i psa, a to sme sa teda poriadne zapotili, pretože sme ho na niektorých miestach museli prenášať v strmom skalnom teréne na rukách. Podskalský Roháč osobne považujem za jedno z najkrajších miest v okolí Považskej Bystrice. Pre mňa je to niečo na spôsob Súľovských skál, avšak bez zástupov ľudí a oveľa akčnejšie. Vrelo teda doporučujem. Zostup vedieme najskôr tou istou trasou ako sme sa dostali hore, potom sa však púšťame už druhou stranou, aby sme zišli nadol priamo v Podskalí.