Thajsko, krajina úsmevu - Koh Phayam

Autor: Silvia Jeleníková
Miesto, ktoré svojim priateľom radšej neprezradíte

Na odporúčanie kamaráta, ktorého sme stretli na Koh Tao, sme sa vybrali na tento ostrov, o ktorom sme dovtedy nič extra zaujímavé nepočuli, ani v sprievodcovi Lonely Planet, ani z rozprávania iných cestovateľov. Jednoducho netušili sme, že je to miesto ktoré nás môže niečím zaujať. Charakteristika znela jednoducho – je tam biely piesok ako púder, celý ostrov je bez elektriny, ktorá je k dispozícii len večer po zapnutí generátorov, na ostrove sú cesty len pre motorky, a dostať naň sa dá len dvakrát trajektom, ráno a poobede, pričom cesta ním trvá dve hodiny, vzhľadom na nízku rýchlosť (nebola to žiadna rýchloloď). Znelo to ako celkom dobrá alternatíva po akčnom Koh Tao, kde každý večer v niektorom z barov zneli rytmy aktuálnych tanečných songov, ktoré tak veľmi obľubovali mladí turisti, prevažne Briti.

Naše predstavy o tom, kde budeme tráviť celé tri mesiace neboli fixné, a tak sme sa vybrali práve na ostrov Koh Phayam. Keďže bola ešte nízka sezóna (koniec októbra), tak sme sa na lodi – trajekte viezli okrem zásob pre miestne bary a reštaurácie len my dvaja spolu s ďalšou dvojicou starších turistov. Príchod na ostrovné mólo nás nesklamal, privítala nás skupinka miestnych, ktorí sa na nás hneď so širokým úsmevom vrhali s ceduľkami miestnych bungalovov, a ponúkali ubytovanie. My sme však išli na istotu, dali sme sa zaviesť do bungalovov vedľa baru Rasta baby, ktorý bol jeden z troch barov rovnakého majiteľa. Minulý rok sme zavítali do jeho baru na ostrove Koh Lanta, a tak sme tento krát chceli pozrieť jeho druhý podnik, pričom sme mali informáciu, že majiteľ sa zdržuje práva na tomto ostrove, keďže je to veľmi pokojné miesto (v porovnaní s ostrovmi Phuket a Lanta, kde má ďalšie dva bary).

Ako som už spomínala, na ostrove jazdia len motorky – a tak nastala dilema, ako sa dostaneme na druhý koniec aj keď malého ostrova s našimi obrovskými báglami. Žiadny stres pre miestnych taxikárov – motorkárov, ktorí si 70-litrový plný batoh naložili medzi seba a riadítka na motorke, a turistu – čiže nás posadili za seba....takto plne naložení sme potom brázdili betónové (miestami rozbité) cestičky ostrova, a za cca 20 minút sme sa dostali na našu pláž – Long Beach – tzv.Dlhú pláž, na konci ktorej stáli bungalovy Long Beach – Bungalovy na Dlhej pláži. Nádherná dlhá pláž (cca 3 km), na ktorej sa ešte stále dá jazdiť na motorke (inak je to v Thajsku prísne zakázané). Ako inak by sa ľudia dostali ku svojím príbytkom, keďže ostrovom viedla len naprieč jedna betónová cesta pre motorky, z ktorej boli odbočky na celkovo štyri hlavné pláže.

Akonáhle nás vyložili pred Long Beach Bungalows, privítal nás majiteľ Peak (čítaj peak) – miestny Thajec, a ubytoval nás v bungalowe č.4. Žiadny luxus, bambusový bungalov, betónové vnútro, v „kúpeľke“ našťastie sedacia toaleta a zvislá rúrka (akože sprcha) s chladnou vodou. A to celé za 150 bahtov (cca 100 Sk na noc). V cene zahrnuté nočné šumenie mora, čerstvý vánok od mora, a nočné návštevy miestnych obyvateľov (gekonov, miestnych hrabošov, prípadne miestnych plazov, a samozrejme hmyzu – ešte že sme mali „moskyto net“ – sieť na komáre). Zložili sme si bágle, a zoznámili sa aj s veselým majiteľom reaggae baru Rasta baby Thajcom Ponlom. Keď zistil, že poznáme jeho bar na ostrove Lanta, bol ešte srdečnejší. A to sa nezmenilo pokým sme boli na ostrove.

Skoro každý večer nám Ponlo ako pozornosť podniku griloval alebo inak pripravoval miestne špecialitky – dary mora (obrie krevety, modré kraby, sépie, ale aj klasické kuracie a bravčové) na rôzne spôsoby, kŕmil nás kešu orieškami, ktoré húfne pestujú práve na ostrove Phayam, preto sú tu aj veľmi lacné. A to všetko zadarmo. Preto sme sa snažili vrátiť mu túto jeho pohostinnosť a neskôr sme mu pomáhali s prácou okolo baru – ja som mu maľovala novo postavené bungalovy, pripravovala rôzne transparenty a pútače na večerné akcie, ktoré organizoval vo svojom bare. Čo sa zamladi naučíš na kurze výtvarnej výchovy, ....

Na ostrove sme zakotvili na celých 5 týždňov, a odišli sme len preto, že sme si museli ísť po víza do Malajzie. Zaradili sme sa do miestnej komunity Thajcov a turistov – cestovateľov, ktorým sa ostrov po príchode tiež tak zapáčil, že ostali minimálne 2-4 týždne, niektorí dokonca ťahali už pár mesiacov. Cez deň sme si užívali slnko, objavovali na motorke ďalšie zákutia ostrova, spoznávali ostatných obyvateľov v miestnych obchodíkoch a reštauráciach, pracovali a pomáhali kamarátom a po večeroch sme konverzovali s turistami na krátkodobom pobyte (všetci mali rovnaké otázky: odkiaľ sme, na ako dlho sme tu, kde už sme v Thajsku boli...).

V začiatkoch som sa prihlásila na kurz batikovania, kde ma učili dvaja bratia, jeden majster, ktorý dokonca vyrábal batiky pre thajskú vládu, druhý prekladateľ. Bol to opäť zážitok z individuálneho prístupu, ktorý v destináciach nabitých turistami veľmi nezažijete...

Koh Phayam bol jednoducho dokonalý aktívny relax. Až taký, že aj nevinná aktivita ísť do dediny nakúpiť, prípadne ísť na internet poslať správy do sveta bola na zozname veľkých projektov, ktoré potrebovali čas na realizáciu a často sa odkladali na zajtra, pozajtra, jednoducho na neskôr. Na tomto ostrove človek zabudne na čas, na svet (na našej pláži nebol signál), na budúcnosť. Ďaleké sú naše dennodenné úlohy, termíny, naháňačky, stresy...

Keď to mám zhrnúť, Koh Phayam je ostrov absolútnej pohody, kde vás miestni príjmu medzi seba s otvorenou náručou, až sa vám nechce odísť...zatiaľ je celkom málo dotknutý turistami, čo sa však skoro môže zmeniť...a preto, radšej o ňom príliš svojím priateľom nehovorím...takže psst...

Súvisiace články:

Thajsko, krajina úsmevu - Koh Tao

Thajsko, krajina úsmevu - Chaiya

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom

Salamander Trail Camp

Salamander Trail Camp je bežecký kemp nielen pre trail bežcov. Svoje vedomosti nám odovzdá skúsený trailový bežec Marian Kamendy. V nádhernom prostredí Štiavnických vrchov si ukážeme techniku behu, budeme sa venovať aktívnej regenerácii, silovému tréningu či nácviku agility. Ubytovanie je zabezpečené v novom penzióné Antošíkov majer, ktorý leží na samote, uprostred prírody a poskytne nám skvelé zázemie na tréning, ale i duševný relax.
Salamander Trail Camp
Facebook profil
Instagram profil