Thajsko, krajina úsmevu - Koh Tao

Autor: Silvia Jeleníková

Moje tri mesiace v južnom Thajsku a desať dní v kláštore

Do tretice všetko dobre....tak sa hovorí, a v takom duchu sme sa vybrali po tretíkrát do Thajska...áno, opäť tá istá krajina, do ktorej už teraz viem, že sa chcem opäť vrátiť...tento krát to bol „trošku“ dlhší pobyt...nebola to štandardná dovolenka, ale tri a pol mesačné neplatené voľno. Strávili sme ho v južnom Thajsku (od Bangkoku na juh, čiastočne vo vnútrozemí, ale hlavne na ostrovoch (celkovo štyroch, Koh Tao a Koh Phangan na východnej strane v Thajskom zálive, a Koh Phayam a Koh Lanta na západnej strane na Andamanskom pobreží). Po tri a pol mesiaci rôznorodých zážitkov som sa vrátila s novým pohľadom na svet, jeho zmysel a ďalšie smerovanie. Možno sa mi podarí v niečom Vás inšpirovať.

Koh Tao – ostrov potápačov

Hneď po prílete v Bangkoku sme nasadli do nočného vlaku smer mesto Chumphon, vzdialené asi 10 hodín cesty vlakom, kde sme mali nasadnúť na trajekt na ostrov Koh Tao. Vo vlaku plnom Malajcov, keďže konečná bola až hlboko na juhu v Malajzii, sme prečkali noc, každý na svojom lehátku (v druhej ale veľmi slušnej triede). Koh Tao nás privítalo slnečným počasím. Priviezli sme sa sem spolu s hromadou aktívnych turistov, ktorí takmer všetci si prišli na ostrov urobiť kurz potápania, ktoré sú tu veľmi preferované pre ich relatívne nízku cenu a výborné lokality na potápanie.

V úvode pekné počasie nám veľmi dlho nevydržalo...keďže bola polovica októbra, jeden z dvoch mesiacov kedy tu je oficiálna sezóna dažďov. Zaplatili sme si bungalow aj motorku na mesiac, keďže sme tiež prišli s plánmi urobiť si kurzy potápania, ktoré trvajú dlhšiu dobu. Nakoniec sme odišli po dvoch týždňoch, pretože dažde naozaj neustávali, na motorke sa takmer nedalo jazdiť v 30 centimetrových mlákach na štrkovej ceste, ktoré vznikali po hodinových lejakoch. Nehovoriac o búrkach, ktoré sú oveľa intenzívnejšie ako u nás, človek má pocit, že tie blesky mu lietajú priamo nad hlavou...

Za tie dva týždne sme ale stihli aspoň zopár aktivít...napríklad thajskú masáž...Napriek rôznym predstavám našincov, thajská masáž je vlastne pasívna joga, nie je to masáž svalov, ale skôr stimulácia dôležitých bodov na tele, rozprúdenie energie v tele, preto sa po nej cítite nie až tak relaxovaní ako skôr zenergizovaní. Na masáž sa používajú nielen dlane, ale aj lakte rúk, nohy a niekedy aj celé telo. Maséri majú naozaj veľkú silu v rukách, thajská masáž je celkom výrazná fyzická aktivita. Moje učiteľky, ktoré sa neskôr stali mojimi priateľkami, začínali masáž vždy krátkou modlitbou k Buddhovi, krátkou rozcvičkou (pozdrav slnku) na rozohriatie tela, a tiež pozdravením osoby, ktorú idú masírovať. Toto všetko naučili počas 5-dňového kurzu aj mňa. Okrem toho mi prezradili veľa zo svojho súkromia, a ak si raz budem zakladať salón thajskej masáže, viem kde hľadať skvelé masérky :)

Súvisiace články

Thajsko, krajina úsmevu - Koh Phayam

Thajsko, krajina úsmevu - Chaiya

Ak sa Ti článok páči, pošli link kamarátom