Autor textu: Michal Uriča

Autori fotografií: Martin Kiripolský, Michal Kiripolský, Ladislav Kokeš, Michal Uriča

Návrat do Holštejna

Po našej predchádzajúcej návšteve Moravského krasu v roku 2006 sme sa rozhodli pre návrat. Pre mňa to bolo po tretíkrát, Martin Kiripolský zo Speleoklubu Rokoš to už ani nepočíta. V šestici sme sa stretli v Holštejne v stredu 27. 8. 2008 krátko po desiatej večer a hneď sme navštívili obľúbený Hostinec pod Hradom. Oslava stretnutia a šťastného príchodu pokračovala ďalej už na „ubytovni“ – v miestnom kulturáku, ktorý sa opäť stal našou základňou. Podmienky sú tu skromné, no nálada o to lepšia a srdečnejšia.

Cyklotúra srdcom Moravského krasu

Vo štvrtok ráno sme sa po ťažkej noci horko-ťažko vystrojili na krátku cyklotúru. Pre niektorých bolo zaťažkávajúcou skúškou prvé stúpanie z Holštejna do Šošůvky. Pokračovali sme okolo lomu v Šošůvke, cez obec Sloup a okolo hotela Broušek do Pustého žľabu. Pustý žľab je možné zjazdom prejsť relatívne rýchlo, my sme však spotrebovali podstatne viac času. Dôvodom je fakt, že žľab je rajom pre každého jedinca, ktorý má kladný vzťah k jaskyniarčeniu. V Pustom žľabe v dĺžke cca 7 kilometrov sa totiž nachádza asi 450 jaskýň. Najvýznamnejším je umelo prerazený vstup do Novej Amatérskej jaskyne, ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému v Českej republike. Novú Amatérsku jaskyňu sme navštívili ešte v roku 2005, spolu s ďalšou zaujímavou jaskyňou Řečiště, v ktorej je možné doplaziť sa až k mohutnému, 8 metrov vysokému stalagnátu s priemerom 2 metre.

Z bicykla sme zosadli nespočetne veľakrát, aby sme si aspoň zbežne obhliadli mnohé jaskyne. Žľabom sme sa dostali okolo vstupu do Punkevní jaskyne až k Skalnému mlynu. Kúsok za ním sme odbočili vľavo na zelenú značku a v ťažkom teréne sme vytlačili bicykle do strmého svahu. Aj sme si pofrflali, ale ako sa hovorí, „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Z lesa sme vyšli do dedinky Těchov, kde sme sa vybrali vpravo po hradskej smerom na Veselice. Ešte pred najbližšou dedinou sme však odbočili vľavo do lesa na zelenú značku, okolo krásneho jazierka s divými kačicami. Na križovatke ciest sme sa vydali po modrej značke, značenej i ako cyklotrasa, a po nej sme prišli až k nášmu cieľu – rozhľadni Veselice – Podvrší. Pred výstupom 168 schodmi na vyhliadkovú plošinu do výšky 32 metrov sme sa občerstvili lahodnou Grenou. Z rozhľadne sú nádherné výhľady do okolia, Moravský kras máte ako na dlani a samozrejme, pokiaľ počasie praje, dovidíte i ďalej. Kam, to už vám napovedia tabuľky na vyhliadkovej plošine. Pokiaľ máte z výšok strach, môžu sa vám roztriasť nohy na plošine či na schodoch, pretože sú zhotovené z poréznych železných roštov. Po ukončení prehliadky sa už len zvážame cez Veselice do obce Sloup, stúpame po hradskej popod Šošůvku a schádzame do Holštejna. Prešli sme síce len 30 kilometrov, no so všetkými zastaveniami nám to trvalo pol dňa. Deň sme zakončili kúpaním v lome v Šošůvke a s Maťom sme sa ešte po tme o jedenástej v noci potúlali po Holštejnskom hrade, jaskyni Lidomorna a propadání Bílé vody, kde vďaka suchu nebola ani kvapka vody. Celý čas okolo nás veselo poletovali netopiere a po návrate do kulturáku sme spokojne zaľahli do spacákov.

Skrine v jaskyni

Ešte večer vo štvrtok nás prišiel pozrieť Jožko Jančo a povedal nám, že dohodol pre nás exkurziu do Nového Lopača. To započuli dve dievčatá od vedľajšieho stola a vyšlo najavo, že sú to jaskyniarky z klubu Tartaros, ktorý v jaskyni vykonáva prieskum. Slovo dalo slovo, vymenili sme si čísla a ráno voláme dievčatám, čo s exkurziou do jaskyne. Dohadujeme sa na tretiu hodinu poobede. Čas, ktorý máme, využívame na prehliadku priepasti Macocha a Punkevní jaskyne. To najlepšie prichádza na záver prehliadky a najviac sa na to tešíme – plavba loďkami po podzemnom toku Punkvy s humorným výkladom nášho kormidelníka – sprievodcu.

O tretej prichádzame na dohodnuté miesto k jaskyni Balcarka. Míša z klubu Tartaros nás vyzdvihne a vedie cez cestu k vstupu do jaskyne Nový Lopač. Dolu s nami zostupuje Míša a Tereza, my ideme v zložení 2x Mišo, Martin a Janka. Zostup je parádny, 30-metrová šachta k aktívnemu toku, resp. Šimečkovmu sifónu. Pôvod šachty má však v pozadí smutný príbeh. V roku 1995 sa tu potápač Jan Šimeček zo známych starých priestorov snažil cez sifón dostať ďalej. Štyrikrát sa úspešne vynoril, piaty pokus sa mu stal osudným, dôvod je neznámy. Záchranná akcia, kopanie 30-metrovej šachty, trvala štyri týždne, no záchrancovia našli už len mŕtve telo. Od vykopania šachty však v nových priestoroch pokračuje neustále aktívny výskum a uskutočnilo sa niekoľko masívnych pokusov o odčerpanie sifónu v závere známych častí jaskyne. Zatiaľ bez úspechu... Od šachty pokračujeme úzkymi, no vysokými chodbami meandra, na dne v mnohých stupňoch rieka vymlela v skale krásne hrnce. Chodby sú vystrojené rebríkmi, takže postup je bez problémov. Ešte aj plazivky sú „vystlané“ latami na uľahčenie transportu materiálu. Najkrajšími časťami jaskyne sú dva vodopády, popri ktorých zostupujeme po rebríku. V závere jaskyne sa dostávame k sifónu a ešte sa tlačíme do úzkej plazivky vpravo stiesnenej hadicami, kde pokračujú kopacie práce v snahe obísť sifón. Vraciame sa späť a v závere sa potíme pri výstupe šachtou na povrch. Oddychujeme na povrchu a Míša navrhuje ešte návštevu jednej jaskyne – Vintoky. Súhlasíme okrem Janky, ktorá ostáva na povrchu, a Terezu nahradzuje Kačena, ktorá strážila vonku veci a psíkov. Presúvame sa niekoľko sto metrov ku vchodu do jaskyne Vintoky 2 a Míša ešte otvára i vchod číslo 1, trasu teda zokruhujeme. Zostupujeme dolu a po pár stupňoch máme prvú prekážku, úzku plazivku nohami nadol po chrbte. Mišo sa zasekáva s foťákom na bruchu, no nakoniec preliezame. Postupne klesáme po sústave úzkych puklín a lanových rebríkoch čoraz nižšie. Prichádzame na kritické miesto, úžina v pukline, hneď z nej nadol úzkym priestorom na lanový rebrík a ešte jedna úzka plazivka nadol – na chrbte, nohami napred. Mišo sa opäť zasekáva, tentokrát seriózne. Z vrchu kričí, že neprejde, že má veľký hrudník. Ja mu kričím naspäť: „Ty si teda riadna skriňa!“ Stojíme, váhame, Míša sa vracia nahor po rebríku a naviguje Miša. Prechádza, odfukujeme si; nebudeme sa vracať, príliš sa nám nahor po lanových rebríkoch nechce. Mišo si trošku prestal veriť a spočiatku cúva i pred už spomínanou plazivkou. Napokon ju však prekonáva a sme v pohode. Sme takmer na dne a pred nami je krásny traverz v úzkych puklinách obrovských rozmerov. Oceľové lano pod nohami, rukami sa pridržiavame lezeckého lana. Posledný lanový rebrík nadol, chodba a nad nami dlhý oceľový rebrík nahor. Stúpame nahor, malá odbočka cez plošinu vľavo, ďalší lanový traverz a krásne jazierko v skalnej dutine. Vraciame sa k rebríku a pokračujeme vo výstupe. Ten je v pohode, pretože vedie už len po oceľových a hlavne stabilných rebríkoch. Uťahaní, no spokojní sa vraciame k autu pri Balcarke, kde už dupkajú dievčatá, ktoré sa po turistickom chodníku prešli z Ostrova u Macochy do Holštejna a späť. Lúčime sa s vďakou s našimi sprievodkyňami a vraciame sa do Holštejna. Večer ešte prichádza Láďa a spriadame plány na sobotu.

Premiérovo vo Výpustku a Májových jeskyních v Býčí skále

V sobotu balíme jaskyniarsky výstroj a vyrážame k jaskyni Výpustek. Ide o pomerne čerstvo sprístupnenú jaskyňu či podzemný bunker neďaleko dediny Křtiny. Parkujeme pred jaskyňou a máme šťastie. Ďalší vstup je o dvadsať minút.

Vo vstupnej sieni si vypočujeme úvodné slovo o archeologických nálezoch v jaskyni počas ťažby fosfátovej hliny v rokoch 1920 – 1932. Jaskyňu poznamenala najmä ďalšia ľudská činnosť. V roku 1936 sa rozhodlo Ministerstvo národnej obrany, že v jaskyni vybuduje podzemný muničný sklad. Uvoľnené boli ďalšie priestory, no sklad nikdy nebol uvedený do prevádzky. V roku 1944 tu nemecká armáda vybudovala továreň na výrobu čerpadiel pre letecké motory. Nemci pri odchode z Výpustku továreň podmínovali a zničili. V období studenej vojny v 60. rokoch 20. storočia tu bolo vybudované veliteľské stanovište, ktoré naša armáda utajovala a prísne strážila až do roku 2001. Dnes sa z krytu zachovali objekty v dĺžke cca 170 metrov. V roku 2006 sa jaskyňa dostala pod Správu jaskýň Českej republiky a 10. 3. 2008 ju oficiálne sprístupnili. Hoci výzdoba v dostupných častiach jaskyne je zničená, prebieha tu aktívny prieskum jaskynných priestorov, ktoré boli v minulosti neznáme či zasypané.

Od jaskyne Výpustek sa presúvame asi 4 kilometre nižšie v Křtinskom údolí k jaskyni Býčí skála. S miestnymi jaskyniarmi sa pri ich základni dohadujeme na návšteve jaskyne. Igor nám prideľuje mladého Štěpána, ktorý nás zavedie do Májových jeskyní. Po Šenkov sifón vedie príjemný chodník, dokonca i osvetlený lampami a Igor nám podáva výklad k priestorom, ktorými prechádzame. Lenka s Táňou sa vracajú s Igorom naspäť a ďalej už pokračujeme len so Štěpánom. Pretláčame sa Úzkymi kanálmi a plazíme sa širokými, no miestami dosť nízkymi plazivkami. Prekonávame niekoľko miest s rebríkmi a cez Hlinité siene sa dostávame na aktívny tok potoka v Májových jeskyních. Postupujeme po toku až k Hlubokému sifónu, kde sa prirodzene otáčame a vraciame sa späť. Na spiatočnej ceste sa ešte zastavujeme v Ďáblovom dóme. Cez Hlinité siene sa ponad druhý koniec Hlbokého sifónu dostávame opäť na aktívny tok do Kaňonov. Napredujeme ďalej do Veľkej siene a po ceste si z nás ešte Štěpán pekne vystrelí. Nechá nás komplet namočiť pri prekonávaní miesta s nízkym stropom, kde nám pri plazení z vody trčia len hlavy. Čakáme ho za prielezom a vtom sa objavuje niekoľko metrov pred nami, kde zlieza z rebríka – suchý... Z Veľkej siene sa už vraciame späť a pred vchodom do jaskyne si spolu s naším sprievodcom robíme pamätnú fotografiu.

Zvyšok dňa trávime neskorým obedom v Jedovniciach a prechádzkou v údolí Říčky. Rieka Říčka sa v strednej časti svojho toku pri Ochoze u Brna zarezáva do vápencového údolia. Neďaleko miesta zvaného Hádek sa nachádza zaujímavý krasový jav – estavela. Ide o periodický výver, ktorý za vyššieho vodného stavu slúži aj ako ponor. O niečo ďalej sa rieka prepadá do podzemia a údolie je ďalej v dĺžke asi 1 km suché. Z významných jaskýň sa tu nachádzajú napríklad Ochozská jeskyně či jaskyňa Pekárna. Ochozská jeskyně (dlhá cca 1,7 km) bola v rokoch 1966 – 1975 sprístupnená, ale pre časté záplavy ju uzatvorili. Zaujímavá je i jaskyňa Pekárna, ktorá na prvý pohľad ohúri svojím mohutným vstupným portálom. Významná je najmä vďaka archeologickým nálezom; my sme pri jej návšteve uvažovali o tom, ako to tu asi pri jej osídlení mohlo vyzerať.

Cestou späť sa zastavujeme v hospode u Netopýra vo Vilémoviciach, kde hľadáme miestneho správcu jaskyniarskeho múzea - Pinďu. Máme štastie a múzeum navštevujeme v jeho doprovode. Zaujíma nás najmä stará nemecká prilba, ktorú sme tu zanechali pred dvoma rokmi po tom, čo o ňu Maťo zakopol vo vode v Starej Amatérskej jaskyni.

Výklus v závere

Nedeľu sme začali na bicykloch, prešli sme si opäť Pustý žľab, no späť sme sa vrátili jeho susedom, Suchým žľabom. Aj tu sa nachádza veľké množstvo jaskýň, asi najznámejšou je sprístupnená Kateřinská. Po návrate z cyklotúry sme odviezli Láďu na vlak do Vyškova a my sme sa ešte zastavili na farme Bolka Polívku v Olšanoch. Na farme popri koňoch, kozách, ovciach či ťave samozrejme nemôže chýbať ani legendárny pštros. V pozdvihnutej zábave sme dokonca zazreli i samotného Bolka. Po návrate do Holštejna sme zvyšok dňa sme strávili v prekrásnom stredisku či kempe v neďalekom Baldovci.

V pondelok sme ešte prešli po povrchu ponad Rudické propadání a s čelovkami sme sa popozerali detailnejšie na menšie jaskyne v ďalšej archeologicky významnej lokalite Kolíbky. Úplným záverom bola návšteva lomu v Rudiciach, kde sme chceli pohľadať nejaké geody. Za polhodinku sa nám podarilo niekoľko ich nájsť, spolu s dvomi fosílnymi odtlačkami v skalkách. Ak sa sem náhodou niekedy vyberiete, zoberte si aj kladivko, príde vhod pri rozbíjaní potenciálneho nálezu geody.

Čo dodať na záver? Bol som v Moravskom krase tretí raz, a určite nie naposledy. Je to miesto, kam sa budem pravidelne vracať, a verím, že si vždy prinesiem minimálne toľko zážitkov, čo v tomto roku.

Aby som nezabudol, poďakovanie patrí Láďovi Kokešovi za super partiu, fantastické fotky a hlavne za pomoc pri vybavení vstupu do Býčí skály s miestnymi jaskyniarmi. Vďaka patrí i dievčatám z klubu Tartaros, ktoré nás previedli Lopačom a Vintokmi a chlapcom z klubu Býčí skála, ktorí nám dovolili nazrieť do Májových jeskyní.