Autor: Michal Kiripolský

Desiata epizóda...

Vianoce sú pre každého niečím iným. Pre niektorých je to povinná rodinná jazda, pre niektorých čas na sviatočnú náladu rodinné stretnutia, spojené sú však vždy s trochou viac prijatého jedla a aspoň počas tých svaitočných dní aj s trochou menej pohybu. Aj preto sa už teším na Štefana, kedy ako sa stalo dobrým zvykom organizujeme spolu s priateľmi Štefanský výstup na Kľak. Po dňoch plných jedla padne vhod trochu nenáročnej zimnej turistiky. Nenáročnej preto, že sa jedná hlavne o spoločensko-turistickú akciu.

Trochu iný ako obvykle je tento rok príchod do Fačkovského sedla. V predchádzajúcich rokoch autobusom, alebo vlakom a autobusom, tento rok v pohodlí aut. Našli sa obetaví šoféri, ktorí nám dopriali túto vymoženosť. Sa nás stretla trošku menšia skupina ako po iné roky. Niektorí nemohli kôli chorobe, niektorí boli odcestovaní na opačnej strane zemegule. Naopak boli aj takí, ktorí sa po dlhom čase čo sme sa nevideli ozvali, že ci to teda tak ako minulí rok na 26. platí. Počet účastníkov však na kvalite nijako neubral. Tento rok má toto stretnutie ešte jeden, pomerne význámný a zaujímavý prívlastok – je to už po desiaty krát, čo sa takto schádzame partia skalných, obohatená vždy o nejakého, či už nového alebo nepravidelného účastníka.

Ako zvyčajne, stretávame sa vo Fačkovskom sedle a slovné privítania a priania krásnych sviatočných dní sú poprepletané podávaním si a štrnganím pohárikov, degustácia rôznych odrôd domácej pálenky je v plnom prúde. Treba sa zahriať aj zvnútra. V sedle síce sneh nie je ale je primrznuté. A asi po 20 minútach sa môže vyraziť. Cestu poznáme už naspamäť. Každý rok je počasie na Štefana niečím iné. Dnes je to miestami až nepríjemne a nebezpečne zladovatelý chodník. Snehu nie je moc. V diaľke už vidieť ciel našej cesty, skalnatý vrchol Kľaku. S trochou trápenia a šmýkania sa postupujeme pomaly k vrcholu. Najprv však prichádza povinná zastávnka na Reváňskom sedle a ďalšie občerstvenie a ďalšia degustácia domáceho. A tu už prichádzajú opäť ako je zvykom na rad aj domáce koláče. Predbiehame sa kto vytiahne lepšie... Zo sedla po krátkej pauze pokračujeme na vrchol. Kúsok lesom a za chvílu sme na konci žltej značky. Skalnatý záver výstupu je nádherný. Všetko naokolo je zamrznuté, kríky sú zaodeté do bielej prikrívky. Miestami sa ukáže aj slnko. Všetko toto umocňuje aj krásny výhľad naokolo. Viditeľnosť nie je ideálna, ale doliny bez snehu krásne kontrastujú s namrazenými a bielymi kríkmi a trávou na vrchole. Za pár okamihov sme pri dobre známom dvojkríži. Po fotení sa pri nom a krátkom občerstvení a samozrejme vrcholovom prípitku sa vydávame na zostup. Fúka pomerne silný vietor. Cesta po Reváňske sedlo ubieha pokojne a pomaly. Zo sedla sa vydávame na Reváň odkiaľ sa nám naskytá ešte krásny pohľad na celý Kľak a pomaly schádzame dole. Vo Fačkovskom sedle sa ešte posilňujeme haluškami a gulášom a pri pivku rozoberáme zážitky z príjemného spoločensko-turistického podujatia. A samozrejme dohadujeme už trochu v predstihu budúcoročný výstup.