Autor: Michal Uriča, Foto: Ľubomír Kubíček ml.

Štefanský výstup na Kľak sa stal už priam neodmysliteľnou súčasťou našich Vianoc. V tomto roku to už však s účasťou bolo poslabšie. Každopádne sme sa aspoň s Martinom dokázali na výstupe dohodnúť a to aj s drobnou obmenou tradičného scenára. Dvanásty ročník sme sa rozhodli zahájiť už v Štefanský predvečer s nocľahom „na divoko“. Slovo dalo slovo, dohoda bola na svete, už ju len zrealizovať.

Je sobota 25.12.2011 a štartujem z Považskej Bystrice o 17.30 autom v smere na Fačkovské sedlo. Zvoní mi telefón, telepatické prepojenie funguje dokonale. Volá mi Martin a oznamuje, že práve odchádza z Prievidze a to aj s Ľubom, ktorý sa ku nám rozhodol pridať. Takže dnes večer do bude do trojky... S miernym meškaním prichádzam do sedla, Martin s Ľubom už čakajú. Autá nechávame pre istotu na svetle pred Salašom Kľak a my s čelovkami vyrážame do tmy. Stúpame pomaly, ale rozhodne. Rozjímam nahlas, že zvyčajne už pri prvom roz...bovníku, ktorý sa nachádza snáď 500 metrov od parkoviska, sme zvykli mať výrazne pod čapicou. Ako odpoveď dostávam od Maťa a Ľuba ich slivovicu „vytunovanú“ papričkami habaňeros. Ufff, ústa ma pália, ale hreje výdatne.

Ľubo ako najmladší člen výpravy šliape najrýchlejšie a čoskoro sa nám stráca. Vyzbrojil som ho vysielačkou, takže sme v spojení a ak nás niekto náhodou vo voľnom pásme načúva, môže sa celkom baviť. Kráčam posledný, predomnou Martin s ruksakom ako na dvojmesačný pobyt mimo domova. Sem tam prehodí poznámku, že prečo ako najstarší musí niesť najväčší batoh? Nuž nesie náš príbytok, rozumej stan. Chôdzu striedajú krátke socializačné pauzy s asistenciou „tunovanej“ slivovice z ploskačky.

Po zhruba trištvrte hodinke prichádzame do Reváňskeho sedla, kde odkladáme batohy, usrkávame z čaju a debatujeme o dobe, počas ktorej sme sa nevideli. Našťastie napriek zvyku v sedle nefúka a tak je oddych dlhší ako zvyčajne. Niet sa kam náhliť, času máme dosť. Odpočinutí pokračujeme ďalej po hrebeni a o chvíľu už fučíme do zasneženého svahu. Meditujeme nad tým, či dnes zaľahneme na útulni Javorinka, alebo rozložíme stan pod holým nebom. Na rázcestí po Kľakom sa definitívne zhodujeme na druhej možnosti a pokračujeme exponovaným terénom na vrchol, hmla okolo nás hustne a vrcholový kríž zbadáme až snáď keď sme tak tri metre od neho. Fotky sú biedne, akoby sme sa fotili v mlieku. Nevadí, poniže vrcholu v kosodrevine sme si vyhliadli príjemné závetrie, odhŕňame sneh a začíname stavať stan. Všetko prebehlo hladko a už sŕkame čajík a posilňujeme sa vianočnými domácimi dobrotami. Vonku už nám začína byť celkom zima a tak zaliezame do stanu, kde je v spacáku príjemne teplo. Mne trochu premrzli nohy a tak si na ne naťahujem páperové rukavice, ktoré problém akoby švihom čarovného prútika razom menia na príjemné teplo. Debata ešte chvíľu pokračuje a okolo jedenástej už sa definitívne ukladáme na odpočinok. Sme na sebe trochu natlačení, ale nakoniec sa každý akosi napasoval do tej správnej pozície.

Ráno o pol šiestej ma už chalani trasú v spacáku, aby som vstával. Veľmi sa mi nechce, som predsa na dovolenke, nie? Horko ťažko sa preberám a vstávam do zimy, i keď pravdupovediac som čakal o niečo väčší chlad. Predpokladám, že v novi mohli byť tak maximálne mínus tri stupne. Balíme stan a veci, ktoré v hmle a našich výparoch pekne navlhli a zmrzli. Nevadí, doma sa poľahky vysušia. O štvrť na sedem sme späť na vrchole, dnes s najväčšou pravdepodobnosťou asi prví. Moc nám to ale nie je platné, je ešte stále tma a v hmle dohľadnosť tak na dva-tri metre. Vo voľnom tempe rovnakou trasou zostupujeme späť. Prvých vystupujúcich turistov stretávame až pod Reváňskym sedlom. Počasie sa kazí, dolu síce nie je hmla, ale drobné sneženie sa mení na drobný dážď. Zdravíme prekvapené známe tváre, ktoré tradične stretávame na výstupe, dnes sme v obrátenom garde.

O pol desiatej som už doma v teple, veru v tomto upršanom počasí by sa mi hore stúpať nechcelo. Dobrá tradícia bola teda zachovaná, hoci nie natoľko masovo ako po ostatné roky, ale krásny zážitok si každý z trojice určite navždy zapíše do pamäti. Ešte som však zvedavý na ďalšie prejavy pá flivej slivovice...